Vodácky klub Dunajčík organizoval v 60-tych a 70-tych rokoch na Dunaji jarné vytrvalostné preteky. Štart bol v lodenici, trať viedla najprv po prúde do Rusoviec, potom späť proti prúdu, s cieľom zasa v lodenici.
V druhej polovici 80-tych rokov bola v Dunajčíku partia pretekárov ktorí dosahovali úspechy najmä na dlhých tratiach. Z toho vyplynula idea obnoviť tradíciu organizovania jarných vytrvalostných pretekov. Preteky dostali názov Dunajský maratón. Prvý ročník bol v apríli 1989 a pripravená bola klasická trať na Dunaji so štartom i cieľom v lodenici a obrátkou pod Rusovcami na rkm 1856. V deň pretekov bolo obzvlášť nepriaznivé počasie so silným vetrom a trať bola operatívne skrátená. Obrátka bola v ramene zvanom Zuzana na rkm 1862. Štart bol intervalový. Podmienky boli naozaj zlé, jedna loď C1 dokonca skončila pod bagrom, ktorý bol vyviazaný pri brehu pod lodenicou. Ďalší ročník bol radšej presunutý na pokojnú hladinu Malého Dunaja so štartom i cieľom vo Vrakuni. Nasledujúce dva ročníky sa konali dokonca na jazere Zlaté Piesky, ale akosi sme tušili že to nie je ten pravý Dunajský maratón podľa našich predstáv. Na jar 1993 už bola hladina Dunaja vzdutá vodným dielom Gabčíkovo a v Jaroveckom ramene pod Bratislavou sa núkala krásna prírodná trať. Organizovať preteky na zelenej lúke bez akejkoľvek infraštruktúry bol v našich krajoch dosť pioniersky počin. Priestor bolo potrebné každý rok upravovať, navoziť všetok potrebný materiál. Zázemie spočiatku poskytovali vojenské stany, ktorých požičiavanie sme dokonca vybavovali na ministerstve obrany a generálnom štábe armády. Elektrina sa privádzala dlhými káblami zo vzdialeného bufetu na hrádzi, neskôr ju zabezpečovala benzínová elektrocentrála.
Jazdilo sa na 10 km dlhom okruhu, s prirodzenou prenáškou medzi ramenom a zemníkom s parametrami veslárskej dráhy. Na prebehoch bola príjemná tráva spasená ovcami. Krásnu prírodnú trať si obľúbili pretekári zo Slovenska, Maďarska, Poľska, Čiech, Rakúska a Nemecka. Najvýraznejšími postavami pretekov sa stali kajakár István Sálga z maďarského Györu a kanoista Radoslav Rus z Novák. Títo výnimoční pretekári postupne získali na Dunajskom maratóne po viac než 10 víťazstvách a v priebehu rokov získali aj viaceré medaily na svetových a európskych šampionátoch. Obľúbenosť pretekov si všimli aj funkcionári ICF a ponúkli zaradenie pretekov, ktoré už pravidelne figurovali v medzinárodnom kalendári, do seriálu Svetového pohára v maratóne. Znamenalo by to však ešte podstatne výraznejšie organizačné nasadenie a na to sme si ako zaneprázdnení amatéri reálne netrúfali. Organizátorskú taktovku vo funkcii riaditeľa pretekov na drvivej väčšine ročníkov držal Ľuboš Kunc. Finančne preteky dlhoročne podporuje firma TOYOTA PPC Team bratov Petrášovcov, našich bývalých pretekárov. Sponzorsky preteky podporuje aj náš kamarát Jano Rusnák, výrobca svetoznámych pádiel JANTEX. Od roku 2008 majú preteky rozšírený názov Dunajský maratón – memoriál Milana Rosu, na pamiatku nášho dlhoročného predsedu, skvelého športovca a kamaráta.
Idyla v Jaroveckom ramene netrvala večne a podmienky sa tam pre nás postupne zhoršovali. Pribúdali hausbóty, devastovali sa brehy, nepomáhali žiadne rokovania, dohody neplatili. Pod vplyvom týchto zmien a nového trendu ICF organizovať vrcholné podujatia v maratóne na krátkych okruhoch, sa Dunajský maratón začal jazdiť na krátkom okruhu bez prenášky do zemníka. V priestore štartu a cieľa bol umelý prebeh. Krátky okruh umožnil zaradenie pretekov pre žiakov, čo aspoň čiastočne kompenzovalo klesajúci počet pretekárov dospelých kategórií. Neustála degradácia prostredia spôsobila klesajúci záujem pretekárov aj čoraz menšie nadšenie organizátorov.
Zásadná zmena prišla v roku 2013. Rozhodli sme sa zmeniť lokalitu, ale aj charakter pretekov. Od pretekov na okruhoch s prenáškami sa vraciame k tradičným vodáckym pretekom z bodu A do bodu B v krásnom prírodnom prostredí. Našou prioritou je pripraviť preteky s traťou ktorá je zaujímavá predovšetkým pre pretekárov. Okrem vrcholových a vysoko výkonných pretekárov chceme prilákať aj čo najširšiu spoločnosť športovcov ktorí pádlujú pre radosť a potešenie. Ideálnu trať ponúka staré koryto Dunaja. Termín bol z apríla presunutý na september, čo vyhovuje hobby jazdcom, ktorí jazdia najmä v lete.
Preteká sa na trati s dĺžkou 22 km bez prenášky. Hromadný štart je pri obci Dobrohošť, na rkm 1842, oproti hati Dunakiliti. Cieľ je v Gabčíkove na rkm 1820 pri populárnej vodáckej krčme Hullám csárda.
Kuriozitou je, že v roku 2013 sa podľa oficiálnej zväzovej evidencie organizoval 24. ročník Dunajského maratónu. Keďže sme si pamätali, že prvý ročník bol v roku 1989, nesedelo nám to akosi. Buď sme preteky v roku 1989 považovali za nultý ročník, alebo sa niekde stala chyba v evidencii. V archíve bolo zistené, že v roku 2003 bol 15. ročník, v roku 2004 16. ročník, v roku 2005 opäť 16. ročník (tu sa prepisom jeden ročník stratil), takže v roku 2013 nebol v skutočnosti 24., ale 25. ročník, keď sme to zistili, propozície aj plagáty už boli rozoslané.
Nový formát podujatia bol veľmi priaznivo prijatý. Trať a atmosféra pretekov sa okrem kajakárov a kanoistov zapáčila aj skifárom. 26. ročník pretekov bol na september 2014 okrem kanoistického kalendára zaradený aj do veslárskeho pod opäť rozšíreným názvom Dunajský maratón v kanoistike a veslovaní – memoriál Milana Rosu.
Pohár Braňa Lajdu: Braňo Lajda bol člen vodáckeho klubu Dunajčík, ktorý žil dlho v emigrácii v USA. Pred smrťou poslal klubu finančný dar so želaním, aby bol použitý na ceny pre mládežníckych pretekárov. Odvtedy víťaz najpočetnejšej mládežníckej kategórie získava obzvlášť pekný pohár, ako Trofej Braňa Lajdu.
Najcennejšie výsledky našich členov na Dunajskom maratóne: Dunajčík Adrián Král v roku 1996 zvíťazil v kategórii K1 muži, ktorá bola v tom čase najsilnejšie obsadzovaná. Boris Bergendi bol niekoľkokrát tiež na stupni víťazov v tej istej kategórií (obaja členovia Dunajčíka, v tom čase v drese ŠKP). Viacerí ďalší naši pretekári získali popredné umiestnenia v iných menej prestížnych kategóriách kanoistov, mládežníkov, veteránov.
Milan Rosa na tréningu na Dunaji, 1950-te roky
1989 – prvý ročník, Dunaj v Bratislave, štart a cieľ v lodenici Dunajčík
1990 – Malý Dunaj, Vrakuňa
1991, 1992 – jazero Zlaté Piesky v Bratislave
1993 až 2012 – Jarovecké rameno Dunaja pri Bratislave
2008 – rozšírený názov pretekov: Dunajský maratón - memoriál Milana Rosu
2010 – zaradenie kategórií žiakov
2013 – 25. ročník, staré koryto Dunaja, Dobrohošť – Gabčíkovo, otvorenie pretekov aj pre neregistrovaných pretekárov a turistické lodné kategórie, veslárska kategória skifov
2014 - staré koryto Dunaja, Dobrohošť – Gabčíkovo, názov Dunajský maratón v kanoistike a veslovaní - memoriál Milana Rosu, zriadenie 4-jazyčnej internetovej stránky pretekov
2015 - staré koryto Dunaja, Dobrohošť – Gabčíkovo, sprievodné podujatie Majstrovstiev sveta v kanoistickom maratóne v Gyori, 155 účastníkov z 12 krajín všetkých svetadielov
